Sedím, ležím, pozerám. Nevidím nič, len žiaru. Slniečko.
Žblnkoce pri mne voda, všade vôkol mňa cítiť nasekanú trávu.Ktosi mi leje rovno do úsť Ľadový čaj. Preniká mi do žíl.Slniečko sa mení v červené slnko.Oblieva ma voda. Som vo vode. Voda je preč. Schnem.Slniečko...
Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík: Lyrická próza, Súkromné, Nezaradené
