Ján Satinský
Ublížil som ženám, deťom mamám /requiem/
Ďakujem za nový život, pán primár. Vy viete, že Vy. Vedia aj moji blízki. Dámy, pokorne a hlboko, úpenlivo ako psík, prosím o rozhrešenie.
Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík: Lyrická próza, Súkromné, Nezaradené
Ďakujem za nový život, pán primár. Vy viete, že Vy. Vedia aj moji blízki. Dámy, pokorne a hlboko, úpenlivo ako psík, prosím o rozhrešenie.
Otázky. Množstvo otázok. Opať zas raz. Tentokráť definitívne. Je tá pravá? Ahojte, úplne som zabudla, s kým som mala dnes ísť na kávu. Prosím napíšte mi.
V štvrtok večer si nechodím sadnúť do klubu. Idem sa tam postaviť. S batôžkom. Do stredu fajčiarskej časti. Osamelo, no netúžiac po spoločnosti.
Odpovedala sms-kou: Áno :D. Sobota ráno, víkend v Bratislave predo mnou. Opäť nová frajerka. Netuší kde som, no hlavne, čoho som schopný. Poznáte Jasenskú Dolinu?
Puffa je osoba ktora pre mna vela znamenala. Puffu som mal rad. Rychlo som sa do nej zalubil a miloval som ju.
Ja. Nie tu, a nie teraz. My všetci, neuvedomujúc si vlastné zlyhania. Nepriznajme si to. Neviem to. Ja ani Ty. Je to iracionálne. Je to láska.
Končí s dierou vo vačku najlepšieho kamaráta. Perspektíva poctivo odvedie daň za pád z oblakov a celé celoživotné manko by bohate vykrylo, ak by som sa prestal ľutovať a odrazil sa od dna.
All in? Bolestivé ráno pred ďalším krásnym dňom. Ráno. O piatej poobede, než siahnem po prázdnom pohári plnom priteplene vlažnej vody.
Naposledy, navždy. Nikdy viac nezlyhať. Naučiť sa mlčky tešiť, užasnuto fascinovaný jej samostatnosťou, nevraždiac v cudzích lonách ideál monogamie.
Samé problémy. Majú ich ľudia. Nerozumiem im. Ani oni mne. Vonku krásne prší, no ževraj na to treba v strede októbra poriadne pindať, lebo v komunálkach sľubujú s podporou Putinových stíhačiek počasie ako v Dubaji 24/7, no matter what.
Pred dvanástimi rokmi skonal na vidieku môj starý otec. Mal som ho veľmi rád. Náplňou jeho života bola stará, ošúchaná lavička. Vždy si na ňu sadal pokorne, s úctou hodnou kráľovnej.
Už som sa o to pokúsila snáď po stý krát. No dnes je tomu už celý mesiac, čo som do úst nevložila voňavučký tabakový ohníček. Pribrala som už päť kíl a s partnerom to vyzerá na rozchod. Nezvládam byť tolerantná. Nemám chuť mu šepkať pekné slová do toho jeho chlapatého uška.
Nemôžme ju zneužiť. Našou silou je úsmev. Našou doménou je krása, zbraňou je pacifizmus.
Droga je slovo. Slovo ktoré má moc, o ktorej vie len abstinujúci feťák. O tejto moci nič netuší biznismen, ktorý si každý večer dáva 7 pohárov značkovej whisky s Ľadom a pritom kútikom úst štýlovo popopťahuje z ťavej Cigaretky. Netuší o nej rastafarián, ktorého tiež droga úplne ovláda. Netuší o nej ani fajčiar, pokiaľ sa nepokúsi prestať.
Napísali krásne básne, urobili sme výborné etudy. Kto by čakal, že som blázon, sa nedočká.
Prečo nie? Už mám dosť večného pýtania sa. Večnej nudy s tebou. Načo spolu? Veď sú aj krajšie...
Všetci bojujeme. Vrážd je málo. Úmrtí viac, no stále nie dosť vzhľadom na súčasný stav. Vojnový stav.
Tik-tak... Treba vstávať! Tik-tak... Čas odísť z domu. Tik-tak... Bež na autobus! Tik tak! Odchádzam na hory!
No veru, mám na sebe martensky za päť litrov. No a? Možno ich má aj Braňo Mojsej. A viete prečo sa mi páčia? Nie je na nich napísaná značka, pre ktorú som si ich vlastne kúpil. Som alibista ako ty.