Moja generácia - generácia BO

Autor: Ján Satinský | 29.1.2011 o 23:33 | (upravené 30.1.2011 o 0:54) Karma článku: 6,24 | Prečítané:  1062x

V texte sú zámerne použité iné mená, neviem či by všetci moji kamráti a ja [(polo) siroty] chceli aby som použil ich mená reálne.

Začalo to celkom nenápadne na základnej škole. Veď tam napíš, čo robí otecko... Ale ja fakt neviem... Tak sa spýtaj mamičky čo robí! Ale ani mama nebude vedieť, on s nami nebol od môjho splodenia... Zmrznutý úsmev na tvári učiteľky, ktorý mal pôvodne značiť empatiu s nevedomosťou jej žiaka. Neskôr som sa raz pýtal kolegu čašníka: Ferdo a to ti akože ozaj mama nemôže tú košeľu ožehliť? Moja mama je p*ča, stačí ti? Ferdo nehovor tak o svojej mame! Ty k*k*t ona ma len dala do domova, a myslíš že svojho fotra poznám? Ehm... Ehm? Nie ehm, ale myslím že ani tá k*r*a nevie čí som! To že niekto otca má dnes, neznamená že ho bude mať aj zajtra. Samozrejme všetkým prajem, aby ich otec žil ešte sto a viac rokov v plnom zdraví ale... Tiež na základnej škole jeden spolužiak Ivan neprišiel do školy, deň, dva, a po týždni keď prišiel už sme vedeli celá trieda koľká bije. Už vtedy bolo ťažké nájsť slová, najlahšie bolo ich nehľadať, nenájsť a možno to bolo aj nalepšie. Na strednej škole bol prvý na "rade" spolužiak Anton. Bol to jeho už druhý otec, otcov brat, obaja zomreli náhle. Pár rokov na to, keď zomrel môj otec Anton mi poslal SMSku ktorá ma potešila oveľa viac ako všetky ostatné. V SMSke stálo: "Vitaj v klube.". Nič viac, a mňa to potešilo rovnako ako keby mi podal päťtisíc korunáčku. Bolo to pre mňa vyjadrenie úprimnej sústrasti, ktorú pre mňa slová "úprimnú sústrasť" nikdy nenadobudli. Spolu so spolužiakom Ignácom sme neskôr pochopili, že smrť je vždy tragédia, ale samotný posledný výdych môže byť skutočným vykúpením, ktoré by sme človeku, ak ho naozaj milujeme mali priať (nehovorím o ničom konkrétnom, nechcem nikoho na nič navádzať, no viem že aspoň niketorí čitatelia to už zažili a tým ostatným to zo srdca neprajem). Dnes je sobota večer a ja v pondelok cestujem na pohreb otcovi ďalšiemu z nás, z generácie BO - Bez Otcov.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Procházku vyslali do Luxemburgu s pochybnosťami

Šéf Siete sudcom zatiaľ nikdy nebol. Ak sa ním stane, oproti slovenským kolegom so skúsenosťami zarobí niekoľkonásobne viac.

TECH

Skvelý smartfón za dve stovky? Odporúčame Honor 7 Lite (recenzia)

Kovový smartfón s dlhou výdržou batérie a skvelým fotoaparátom.

DOMOV

Počet pohotovostí má klesnúť na polovicu

Ministerstvo chce pohotovosti presunúť do nemocníc.


Už ste čítali?