reklama

Moja generácia - generácia BO

V texte sú zámerne použité iné mená, neviem či by všetci moji kamráti a ja [(polo) siroty] chceli aby som použil ich mená reálne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Začalo to celkom nenápadne na základnej škole.Veď tam napíš, čo robí otecko...Ale ja fakt neviem...Tak sa spýtaj mamičky čo robí!Ale ani mama nebude vedieť, on s nami nebol od môjho splodenia...Zmrznutý úsmev na tvári učiteľky, ktorý mal pôvodne značiť empatiu s nevedomosťou jej žiaka.Neskôr som sa raz pýtal kolegu čašníka:Ferdo a to ti akože ozaj mama nemôže tú košeľu ožehliť?Moja mama je p*ča, stačí ti?Ferdo nehovor tak o svojej mame!Ty k*k*t ona ma len dala do domova, a myslíš že svojho fotra poznám?Ehm...Ehm? Nie ehm, ale myslím že ani tá k*r*a nevie čí som!To že niekto otca má dnes, neznamená že ho bude mať aj zajtra.Samozrejme všetkým prajem, aby ich otec žil ešte sto a viac rokov v plnom zdraví ale... Tiež na základnej škole jeden spolužiak Ivan neprišiel do školy, deň, dva, a po týždni keď prišiel už sme vedeli celá trieda koľká bije. Už vtedy bolo ťažké nájsť slová, najlahšie bolo ich nehľadať, nenájsť a možno to bolo aj nalepšie.Na strednej škole bol prvý na "rade" spolužiak Anton. Bol to jeho už druhý otec, otcov brat, obaja zomreli náhle. Pár rokov na to, keď zomrel môj otec Anton mi poslal SMSku ktorá ma potešila oveľa viac ako všetky ostatné. V SMSke stálo: "Vitaj v klube.". Nič viac, a mňa to potešilo rovnako ako keby mi podal päťtisíc korunáčku. Bolo to pre mňa vyjadrenie úprimnej sústrasti, ktorú pre mňa slová "úprimnú sústrasť" nikdy nenadobudli. Spolu so spolužiakom Ignácom sme neskôr pochopili, že smrť je vždy tragédia, ale samotný posledný výdych môže byť skutočným vykúpením, ktoré by sme človeku, ak ho naozaj milujeme mali priať (nehovorím o ničom konkrétnom, nechcem nikoho na nič navádzať, no viem že aspoň niketorí čitatelia to už zažili a tým ostatným to zo srdca neprajem).Dnes je sobota večer a ja v pondelok cestujem na pohreb otcovi ďalšiemu z nás, z generácie BO - Bez Otcov.

Ján Satinský

Ján Satinský

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík:  Lyrická prózaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu